Celkom náhodou som sa v poslednú septembrovú nedeľu ráno ocitla na jednej z najrušnejších ulíc stredu mesta - na Bloore West. /Mimochodom. u nás v Toronte je to tak, že treba vedieť svetové strany, čo napríklad mne robí nesmierne problémy a celkom istá som si len vtedy, keď to je na označení ulíc napísané./ Skrátka, ak ste tam náhodou boli, možno aj Vás prekvapilo, že táto dôležitá dopravná tepna je zatvorená pre dopravu. Stačilo však prejsť pár krokov na západ a ....
Na prvý pohľad to vyzeralo, ako obrovská ružová rieka. Valila sa z diaľky a jej koniec ste nedovideli. V tej rieke boli mladí i starí, rodičia s kočíkmi či malými deťmi, ľudia so psami či mačičkami. Všetci mali jedno spoločné. Ružovú mašličku, kojenci, mačky a psíkovia ružové šatôčky a tínedžeri ružové cylindre. To bol vonkajší spoločný znak. Ten vnútorný, na prvý pohľad dobre ukrytý bol oveľa dôležitejší. Všetci účastníci neváhali vstať v sobotné ráno skôr a ísť podporiť výskum, proti rakovine prsníkov. Nielen behom či pochodom /každý podľa možností a schopností- ale aj finančne. Finančná čiastka je značná, ale možno hodnotnejšia je tá ľudská. Ružová rieka na Bloore bola doslova a do písmena ľudská v oboch významoch slova.